Pekelne účinné boilies

Pekelne účinné boilies

Boilies - čarovná nástraha, o ktorej sa už napísalo naozaj veľa článkov a kníh. Každý z nás má na túto tému svoj názor a svoju teóriu. Sme zástancami určitých značiek a príchutí, na ktoré samozrejme nedáme dopustiť, inokedy sa nevieme rozhodnúť, čo použiť a vtedy sa z dobre namierenej reklamy dozvieme o top nástrahe, ktoré nás nikdy nesklame a síce je trošička drahšia, ale je naozaj „in“. Postupne nám do zbierky pribudne ďalšia top vecička a kým sa spamätáme, zistíme, že sme minuli enormné množstvo peňazí a sme tam, kde sme boli na začiatku a nevieme sa rozhodnúť, ktorú z tých x druhov top vecí použiť.

Chcel by som vás nezáväzne donútiť k tomu, aby ste začali uvažovať a hľadať súvislosti.
Písal sa rok 2003 - vtedy som už asi 8 rokov chytal len na „čarovné“ guličky. Do rúk sa mi dostal článok od pána Róberta Arlinghausa a Jurgena Meyerak, ktorý ma naozaj prinútil porozmýšľať nad danou tematikou a nielen kopírovať už niekým vyšliapanú cestu. V článku boli tvrdenia, ktoré boli vedecky podložené, ale aj úvahy autorov, ktoré ma zase len posunuli dopredu, aby som použil svoje mozgové závity. Mnohí z vás si asi budú myslieť, že je to absurdné, zbytočné alebo komplikované, iní zasa budete mať úplne odlišnú teóriu (a to je v kaprárine krásne). Dúfam, že sa nájdu aj takí rybári, ktorí začnú uvažovať a položia si otázku: „Robil som v minulosti všetko správne?“ Verím, že títo kaprári si uvedomia, prečo sú niektoré komponenty do boilies vynikajúce a niektoré opätovne nesplnili očakávania. Mojím cieľom nie je zvýšiť predajnosť konkrétnych výrobkov, ani postavenie hysterických hypotéz.

Odborná literatúra už viackrát pojednávala o kaprovej (cyprinus carpio) potrave a prijímaní potravy.
Z hľadiska vedy je kapor dobre preskúmaným živočíchom. Už starí Rimania sa zaoberali chovom a možno aj šľachtením týchto fantastických tvorov. Postupom času sa aj stredná Európa stala významným dejiskom tejto tematiky. Vďaka tomu sa môžeme veľa naučiť od vedcov a z ich výskumu, aby sme zlepšili naše výsledky v tomto prekrásnom športe a aby sme optimalizovali (z hľadiska vedy) naše boilies. V love kaprov je najdôležitejším faktorom lokalizovanie rýb a v závislosti od spôsobu lovu aj čas, ktorý je potrebný na to, aby ryby začali prijímať rybárom predložené sústa.

V poradí druhým faktorom asi bude výber optimálnej nástrahy a návnady a znalosť niektorých vecí ohľadom prijímania potravy a správania sa našej vytúženej ryby.
Až potom nasleduje naša výbava. Najdôležitejšou časťou našej výbavy je koncová montáž. Pevnosť a jemnosť koncovej montáže, vlasec alebo šnúra, kvalitný háčik a len vtedy nasleduje rybárska udica, navijak atď.. O tom, či budeme úspešní najmenej rozhodujú veci ako stoličky, postele, bivaky a spacáky. Sú to však veci, ktoré výrazne zvyšujú náš pocit komfortu a pohody. A tiež kvalitné oblečenie, ktoré nám okrem komfortu chráni aj naše zdravie.

Ale vráťme sa k pôvodnej téme. Počas mojich výprav za kaprami sa stretávam väčšinou práve s opačným postojom.
Je samozrejmé, že viac míňame práve na tieto vymoženosti komfortu a luxusu ako na naše nástrahy a lokalizovanie rýb. Ale je to správne? Ako som už písal, naše boilies vyberáme na základe reklám a odporúčaní od známych a uznávaných rybárov - kaprárov. Veľakrát si ani neuvedomujeme, že tieto reklamy a odporúčania sú dôsledkom nášho neúspechu. Nie preto, že tieto veci alebo názory by boli zlé alebo mylné. Ale je naozaj veľa faktorov, ktoré na to majú priamy aj nepriamy vplyv - počasie, ročné obdobia, biotop, rojenie prirodzenej potravy, zmena Ph, zmena množstva vo vode rozpustného kyslíka, najčastejšie použité nástrahy v danej lokalite, tlak na vodný ekosystém z hľadiska rybolovu atď.. Napíšme si aspoň niečo o prijímaní potravy. Je to faktor, na ktorý veľa rybárov ani nemyslí a má naozaj medzery v danej téme. Po prečítaní už spomínaného článku som tiež začal polemizovať o správnosti mojej taktiky.

Prijímanie potravy a prirodzená potrava
Holandský profesor a vedec p. F. A. Sibbing a jeho spolupracovníci sa obšírnejšie zaoberali touto tematikou a rozobrali podrobne proces prijímania potravy - vyhľadávanie potravy; odhalenie potravy; priblíženie sa k potrave; výber vzorky; selekcia podľa chuti; selekcia podľa veľkosti; presun potravy k pažerákovým zubom; rozdrvenie; prehltnutie; strávenie.

Z hľadiska prežitia ryby je dôležitým faktorom aj práve selekcia medzi stráviteľnými a nestráviteľnými časticami a čiastočkami.

Veľké množstvo potravy kapra, ako aj naše boilies „neuteká a nebráni sa“.
Samozrejme, aby sme kapra chytili nám úplne stačí, aby ryba naše ponúknuté sústo prijala. Tu prichádzajú na scénu rôzne umelé nástrahy (kukurica, červ, polystyrénové ochutené guličky atď.), s ktorými veľakrát môžeme byť úspešní aj bez dlhšej prípravy. No z hľadiska dlhodobého lovu musia byť naše ponúknuté návnady a nástrahy stráviteľné. O vyhľadávaní potravy až k priblíženiu sa k danej potrave sa ešte dostanem, nakoľko práve tu hrajú dôležitú rolu práve atraktory. Nesmieme zabudnúť ani na to, že naša vysnívaná ryba je aj tvorom veľmi zvedavým. Je schopná hodiny tráviť tým, že prehľadáva kvôli potrave sedimenty nad rôznymi podkladmi dna. Práve svetovo uznávaný rybár, ktorého meno je pravdepodobne známe širokej kaprárskej verejnosti p. Rod Hutchinson písal o svojich zážitkoch, keď oklamal kŕmiace sa ryby surovou cibuľou alebo zrelou slivkou. Pravdepodobne tieto zábery právom môžeme pripisovať práve zvedavosti kaprov.

Výber vzorky

Kapor svoju potravu prijíma nasávaním. Ide o komplikovaný proces, kedy vďaka ústam a žiabram vytvorí podtlak. Kapor je schopný nástrahu nasať zo vzdialenosti niekoľko centimetrov ako aj obrazne povedané ohmatať a prijať vysúvacou tlamou.

Niektoré častice a čiastočky nasáva cielene a nie náhodným nasatím, ako to väčšina z nás predpokladala. Keď kapor naše návnadové boilies odhalí, zbiera ich po kuse. Niektoré jedince v závislosti od stavby tela naplnia svoj zadný plynový mechúr, vďaka čomu sa hlavou dostane do približne horizontálnej polohy a tak cielene vyzbiera pre neho zaujímavé častice. resp. sústo. Kapor, ktorý stavbou tela bude pravým opakom kapra riečneho - sazana t.j. skôr sa podobá nafúkanej lopte ako divokej forme, túto polohu musí zaujať neustále pri kŕmení, naopak ryby, ktoré sa svojou stavbou tela podobajú na pôvodnú divokú formu, môžu prijímať častice aj v relatívne vodorovnej polohe. Práve tvar tela u niektorých rýb v súvislosti so spôsobom predloženia a prezentácie koncovej montáže môže mať za dôsledok to, že niektoré ryby chytíme častejšie a iné len naozaj zriedka, hoci prijímajú naše boilies (samozrejme je reč o prechytaných vodách, kde sa vedie celkom slušná štatistika).

To isté spomína aj p. Terry Hearm o kaprovi Arfurovi vo svojej veľmi zaujímavej knihe z roku 1999. Predpokladá, že kapor používa rozličné techniky pri prijímaní potravy, ale robí to cielene. To znamená, že cielene prijímajú konkrétne častice - sústa.

Už spomínaný p. Sibbing vyhlásil, že kapor má len jedinú možnosť prijatia potravy a to je pomalé nasávanie. Pri pomalom nasávaní podľa neho sú tieto možnosti:

- Nasávanie particles (ako väčšie častice, zrná, boiles atď.), keď pri rýchlosti 0,6 m/s za 0,1 s tieto častice nasaje. Cielene selektuje vďaka čomu stráviteľné častice hlboko nasaje a menšie kamene a iné nestráviteľné čiastky odpudí smerom dole.

- Gulping - pri tejto technike vďaka podtlaku malé čiastočky nasaje, potom ústa zatvorí a selekciu prevádza cez žiabre. Vykonáva to zvýšenou frekvenciou (až trikrát za sekundu). Táto metóda má svoje opodstatnenie pri rojení malých vodných živočíchov vo vodnom stĺpci. Pre nás rybárov zase má opodstatnenie pri love s maličkou nástrahou nad mrakom už rozpustených peliet.

Podstatná je aj veľkosť nástrah. Ja som zástancom boilies veľkosti 30+ mm. Priznám sa, že dodnes sú situácie, keď našívam až dve guličky takéhoto priemeru.
Podľa vedeckých výskumov je kapor schopný zhltnúť potravu, ktorá je asi 4% z dĺžky jeho tela. Táto veľkosť je daná veľkosťou pažerákových zubov, hoci do úst sú schopné zobrať sústa s veľkosťou 7% z dĺžky tela. To znamená, že kapor s dĺžkou 100 cm je schopný zhltnúť potravu vo veľkosti 4 cm, ale selektovať potravu veľkosti 7 cm. Je to veľmi zaujímavé a mne osobne z toho vyplýva, že hoci takáto nástraha niekedy naozaj môže byť selektívna, z dlhodobého hľadiska kapor musí dostať šancu ochutnať a vyhodnotiť naše ponúkané sústo t.j. návnadové guličky u kapra, ktorý má 100 cm nesmie byť väčšie ako 4 cm.

Už viackrát spomínaný p. Sibbing so svojimi spolupracovníkmi ešte v roku 1984 písal o veľkosti 3% t.j. v našom prípade boilies vo veľkosti 30 mm.
V našich zemepisných šírkach sa však vyskytujú kapry nad 70 cm výnimočne. Preto pre takúto rybu je ideálnou nástrahou a návnadou boilies vo veľkosti maximálne 21 mm! Zaujímavé však?
Ján Zselenák
Produkty súvisiace s článkom: IMPACT BOILIES

Anketa

O čom by ste chceli vedieť viac?
(26241)
Boilies18 %
(24157)
Montáže16.6 %
(23624)
Oblečenie16.2 %
(23968)
Bivaky16.5 %
(23960)
Lehátka16.4 %