Kapor - Akú potravu a kedy? 4. časť

Kapor - Akú potravu a kedy? 4. časť

Koľko potravy je kapor schopný prijať? Touto témou sa zaoberal Fange & Grove ešte v roku 1979. Uviedli sa tu údaje o čase strávenia potravy 4 až 48 hodín pri teplote 20-26°C a 18 až 60 hodín pri 10-15°C. Maximálne množstvo prijatej potravy je približne 5 až 10% z hmotnosti tela!

Zoberme si teraz teoreticky, čo môže nastať. Kapor s hmotnosťou 10 kg v priebehu jedného dňa t. j. 24 hodín pri teplote 20-26°C je schopný stráviť celé množstvo prijatej potravy každé 4 hodiny. To znamená, že 10 kg kapor, ktorý každé 4 hodiny strávi potravu 10% z vlastnej hmotnosti, skonzumuje dokopy 6 kg potravy! Šialené však?! Samozrejme ide len o teóriu a matematiku pri optimálnych podmienkach. Opačný prípad - pri teplote 10°C a pri 60 hodinách, keď počítame len 5% z hmotnosti tela nám dáva 200 g potravy.

Logické teda je, že náš 10 kg kapor pri teplote od 10 do 26°C spotrebuje od 200 g do 6 kg potravy. Aby sme nezabudli, tieto údaje platia na prirodzenú potravu, ktorá má v sebe obsiahnutú aj značnú časť vody. Naše nástrahy a návnady majú len minimálne množstvo vody. S určitosťou vieme, že pri kŕmení s boiliesom je údaj 6 kg značne predimenzovaný. Koľko by sa malo správne kŕmiť. Od prominentov z rybárskej scény sme už dostali x odporúčaní a osvedčených tipov. Osobne sa skôr prikláňam k názoru už spomínaných pánov z Nemecka, ktorí udávajú asi 2% z odhadnutého množstva kaprov na danom lovnom mieste. Aspoň mám malú istotu, že som nič nepokazil. Viem, že ide o veľmi zložitý proces, ktorý závisí od mnohých faktorov - teploty vody, času, ročného obdobia, pH vody a dna, veľkosti kŕmiacich sa rýb, množstva rýb v danej lokalite, chuti ponúknutej nástrahy, ale nikdy nezabudnite na zlaté pravidlo...

Ďalším zaujímavým predpokladom alebo pravdivým tvrdením je, že kapor svoju potravu najprv zaregistruje zrakom (veľkosť, tvar, kontrast, farba a pohyb). Asi práve preto sú v poslednom čase také úspešné fluoro pop-up. Lenže keď je voda príliš zakalená, mútna alebo je noc, kapor sa spolieha na chemické podnety - napr. chuť a pach. Chemorecepcia -

jednoducho povedané „vôňa pod vodou“. Vedecké práce sa zaoberajú látkami a ich chemickým zložením, ktoré dráždia receptory kapra. Taktiež chuťovými pohárikmi, ktoré má na celom tele. To znamená, že keď nie je dostatočná stimulácia napr. príliš tvrdý povrch boilies, naše nástrahy prijme len náhodou? Porozmýšľajte...

Stručná rekapitulácia

Boilies - pre mnohých ešte magické, pre iných už primitívne znejúce slovo. Nové pelety až priam s „fantastickým“ účinkom a iné tajné zbrane pribudli do arzenálu kaprárov. Tajuplné reklamy nám neustále vnucujú až „neskutočne účinné“ arómy (Flavour), puntičkársky premakané a všade účinné zmesi, cool hotovky, samozrejme za astronomické ceny. Tomu sa hovorí trhová ekonomika. Kde sa vytratilo logické myslenie a zdravý sedliacky rozum?

Čiastočne viem pochopiť tieto javy. Ide naozaj o kvalitné a dobre spracované produkty, s ktorými sme schopní dosiahnuť veľmi pekné výsledky. Mne osobne ale chýbajú súvislosti, ktoré by pomohli rybárom rozhodnúť sa. Často už po prvých vetách je zrejmé, že autor článku nám cielene vnucuje výrobky tej či onej firmy. A bohužiaľ, čitateľ to prijme bez toho, aby sa zamyslel nad možnými súvislosťami. Niekedy mám po prečítaní takýchto článkov pocit, či by nebolo vhodné na ponúkané arómy s výraznými písmenami napísať (ako na krabičkách od cigariet), pozor môže vyvolať závislosť!

A teraz to začína byť veľmi zaujímavé. Niektoré známe osobnosti narážali na skutočnosť (alebo fikciu) ohľadom aróm. Podľa nich výrobcovia, ktorí predávajú tieto voňavé tekutiny na rôznych bázach (rozpúšťadlách ako olej, alkohol atď.), chcú chytať rybárov a nie ryby.

Ďalej tvrdia, že vo väčšine prípadov sú hlavnou vábiacou zložkou pre kapra rozpustné komponenty zo základových zmesí a len minimálne množstvo arómy. Keď sa nad týmto tvrdením zamyslíte a pozriete sa na zmyslové orgány kapra zistíte, že kapor dokáže vnímať len látky, ktoré sa vo vode rozpúšťajú.

Prečo cítime až nenormálny smrad pri otvorení fľaštičky s arómou squid-octopus? Práve preto, že ide o plyn, teda pach v plynom skupenstve.

Nemecký vedec p. Steffens v roku 1980 napísal, že zmyslové orgány kapra, s ktorými zaznamenáva pach a chuť sú prispôsobené vodnému prostrediu. V žiadnom prípade nemôžeme porovnať zmyslové orgány tohto typu u ľudí a u kapra. Keby kapor mal cítiť naozaj squid-octopus, tak potom samotná báza (rozpúšťadlo) arómy vo fľaštičke by mala byť voda a nie alkohol, olej atď.. Olej sa vo vode nerozpúšťa - to znamená, že olejová aróma pre kapra nič neznamená.

Nikdy naše boilies nebude lepšie ako patentka alebo tubifex z prírodného jedálnička kaprov a prijaté boilies sú iba nepatrným množstvom kaprej potravy!
Ján Zselenák