Kapor - Akú potravu a kedy? 2. časť

Kapor - Akú potravu a kedy? 2. časť

Rôzne, niekedy už absurdné úpravy koncových montáží svedčia práve o snahe vytvoriť anti-eject - montáž, ktorej sa kapor nevie zbaviť. Názor väčšiny je, že zasekneme asi len 60 až 80% rýb, ktoré mali čo do činenia s našou koncovou montážou.

Už spomínaný Terry Hearn z vlastných skúseností a pozorovaní dáva toto číslo ešte nižšie. On totiž tvrdí, že ide len o 50%! Doteraz to bolo jednoduché, väčšinou išlo o jemnú splietanú šnúru s bezuzlovým spojom (no knot rig), pevnú alebo priebežnú montáž a ťažké olovo. Najviac, čo nás trápilo, bola dĺžka montáže a vzdialenosť medzi háčikom a boilies. ALE!? Určite ste už aj vy počuli o vodách s intenzívnym rybárskym tlakom v režime „chyť a pusť“, kde tie isté veľké jedince už boli viackrát chytené. Veľa kapitálnych kaprov bolo už viackrát chytených aj v susednom Maďarsku, ale v poslednom čase už aj na Slovensku.

Jednu takúto nie veľkú 5 ha vodu opisovali aj nemeckí rybári. Na tejto vode sa intenzívne chytá už viac ako 15 rokov na boilies. Tu niektoré naozaj veľké jedince boli ulovené už viackrát (5-10) počas jednej sezóny! Ako je to možné, že takéto „skúsené exempláre“ sa nechali už toľkokrát okabátiť?
Na ostrovoch v kolíske modernej kapráriny sa zasa píše o kaproch profesoroch. Tieto skúsené jedince dôsledne kontrolujú každú jednu ponúknutú návnadu a len veľmi opatrne skúmajú a nasávajú ponúkané sústo. Každopádne, niekto sa mýli.

Vďaka podvodnej kamere sme mohli pozorovať správanie sa rýb vo voľnej prírode. Pre mňa bol asi najväčším hlavolamom ani nie veľký pleskáč, ktorý sa s obľubou napchával s 12 mm boiliesom, ale keď sa priblížil ku koncovej montáži a zbadal ju, dal sa na útek!!! Sú sa schopné skúsené jedince naučiť a rozoznať naše koncové montáže, alebo sa skôr naučia nepribližovať sa k miestam, kde je väčší tlak od rybárov?

Už asi každý z vás videl vyskakovať kapry. Vedeli ste však, že na vodách s väčším rybárskym tlakom novovysadené jedince prestanú skákať a tým neprezrádzajú svoju pozíciu? Ďalším pozoruhodným javom je, že na takýchto vodách naše boilies už berú ako prirodzenú potravu. Je to naozaj na zamyslenie, ale fakty zostanú faktami. Na jednej takejto vode kapry pravidelne navštevovali piesočnú lavicu, kde vôbec nie je žiadna prirodzená potrava, ale rybári tu pravidelne zakrmovali s boiliesom. Ryby sa tam vracali aj v čase, keď sa na vodnej ploche vôbec nechytalo. Prečo asi? Kapor si pravdepodobne myslí, že boiles rastie vo vode?! Na vodách, kde je nedostatok prírodnej potravy si kapor kvôli konkurencii nemôže dovoliť preskúmať každú jednu guličku, ale aj na takýchto vodách ryby strácame.

Opakom sú panenské vody, ktoré tiež často navštevujem. Tu som pozoroval (hoci išlo o vodu s nadbytkom prirodzenej potravy), že ryby sa lepšie zasekávali a háčiky sedeli hlbšie v tlame.
To znamená, že sú určité rozdiely v spôsobe prijímania potravy jedincov v rôznych lokalitách. Aj ten najmenej skúsený kapor je schopný našu nástrahu nasať a vypľuť bez toho, aby sa náš háčik zasekol. Môže to mať rozličné príčiny - napnutie montáže a tým aj väčší odpor, nie je hladný, vyhodnotí našu nástrahu za nejedlú alebo povrch nástrahy a samotná nástraha nie je schopná stimulovať a vydráždiť chuťové bunky ryby...

Vypľutie nástrahy spolu s montážou patrí k rybačke a musíme sa zmieriť tým, že nie sme schopní zaseknúť každú rybu. Podľa p. Hearna sa niektoré jedince ulovia menejkrát práve preto (vody typu chyť a pusť, ktoré sú pod obrovským tlakom), lebo majú zvláštny spôsob selekcie a nasatia častíc - boilies alebo sa špecializovali len na určitú potravu. Podľa nemeckých špecialistov ako p. Arlinghaus a p. Meyer dôležitá je dobrá úniková montáž (Bolt Rig) a jeden veľmi ostrý háčik, spolu s veľmi ťažkým olovom. Podľa nich nie je možné, aby kapor odplával bez toho, aby ho ostrý háčik spolu s ťažkým olovom pichol.

Ja radšej používam priebežné montáže a to z viacerých dôvodov:
- Mám väčšiu istotu aj pri prekážkach t.j. kapor sa nepohne do strany k prekážke bez toho, aby som zaznamenal záber. - Dĺžka šnúry alebo monofilu vo vodnom stĺpci má tiež vlastnú hmotnosť, ktorá sa správa ako ťažké olovo.
- Nakoniec asi to najdôležitejšie, totiž pri náhodnej strate ryby spolu s montážou ryba neťahá za sebou ťažkú montáž, ktorá by jej znepríjemňovala život a v určitých situáciách by mohla spôsobiť jej smrť.

Či už dávate prednosť pevnej alebo priebežnej montáži, je veľmi dôležitým faktorom dĺžka nadväzcovej šnúry.
Keď je šnúra krátka, môže sa stať, že ryba montáž nenasaje - opakom zase necháme príliš veľa priestoru, aby sa zbavila háčika. Práve preto asi univerzálna dĺžka neexistuje, či už kvôli návykom pri prijímaní potravy alebo kvôli stavbe a tvaru tela ryby. Musíme dosiahnuť, aby mal kapor problém zbaviť sa háčika. V mojej rybárskej výbave je plno ako „hodváb“ jemných nadväzcových šnúr. Ale je toto to správne riešenie? Pri mojej snahe až maximálne zjemniť svoju montáž a nepripútať na ňu pozornosť, vlastne pomáham rybe zbaviť sa háčika? Sú lepšie nadväzce typu Zero Memory a fluorokarbón? A čo tak ich vzájomné kombinácie? Svetovo uznávaný rybár p. Jim Gibbinsom - otec slávneho Line Aligner (vlasové rovnátko) tvrdí, že je to 100% úprava montáže. Ale je to naozaj tak?

Ján Zselenák
Produkty: Kaprové montáže