Pokiaľ ide o prijatú potravu na jar a začiatkom leta, súčasť potravy kapra tvoria drobné planktóny ako cyclop a dafnie (približne až 5% potravy). Obľúbenou potravou kapra sú patentky, ktoré bežne tvoria 25% potravy. Od konca jari sa stáva patentka najdôležitejšou potravou až do jesene. Tieto larvy sa nachádzajú v sedimentoch a rozkladajúcich sa rastlinách. Ryby prijatím tejto potravy skonzumujú aj časť už spomínaných rastlín, čo je asi hlavnou príčinou toho, že črevá kapra obsahujú rastlinnú potravu.
Druhou najdôležitejšou časťou potravy sú mäkkýše, ulitníky, korýtko rybničné a korýtko riečne (tu sa tiež odhaduje na približne 25%). Samozrejme tento údaj sa môže vyšplhať aj na 100%, keď je väčšinou nadbytok tejto potravy vo vodnom biotope (leto a začiatok jesene). Okrem rôznych vodných živočíchov ešte musím spomenúť tubifex, čo je asi 1/3 kaprovho jedálnička a to hlavne na jar a v zime. Poslednou časťou sú rôzne semená a časti rastlín, ktoré sa takpovediac dostali do vodného ekosystému.
Sú poznamenané prípady, keď kapor skonzumuje aj zdochnuté rybky a raky, ale nesmú byť príliš veľké. Autor výskumu ešte poznamenal, že rastliny v potrave kapra sú zastúpené asi 10%, čo sa v zime môže vyšplhať až do 80%, pravdepodobne je to spôsobené nedostatkom živočíšnej potravy v zimných mesiacoch. Pozorovaním sa zistilo a je to pre nás veľmi dôležité, že kapor optimalizuje energiu, ktorú vydáva od vyhľadávania až po strávenie potravy s energiou, ktorú z tejto potravy získa!!!
Je veľká pravdepodobnosť, že kapor s dĺžkou 100 cm pri hľadaní a zbieraní potravy bude skôr uprednostňovať boilies s priemerom 18 mm ako boilies 10 mm, pretože spotrebuje menej energie. Samozrejme, platí to pri prijatí podobného alebo rovnakého množstva potravy. Tento poznatok môžeme využiť aj pri zakrmovaní nášho lovného miesta. Logické je, že kaprovi sa z hľadiska vydanej energie neoplatí po zrnkách vyzbierať ponúkaný partikel z väčšej plochy. Obrátene, keď ponúkané množstvo je dostatočné na menšej ploche, kapor radšej povysáva zrná, než by mal po jednom kuse hľadať a zbierať častice - boilies.
Ďalej tento poznatok môžeme využiť aj na rôznych typoch vôd. Na vodnej ploche, kde je dostatok a až prebytok prirodzenej potravy, s obľubou využívam bodové kŕmenie. Tu na malé miesto v tesnej blízkosti nástrahy zakŕmim dostatočné množstvo nutrične vyváženej potravy (toto množstvo závisí od obsádky rýb a môže byť od 150 ml až do 1,5 kg). Vychádzajúc z opísanej teórie, kapor radšej vyzbiera celé množstvo z jedného miesta, než by mal vydávať ďalšiu energiu na vyhľadávanie ďalšej potravy. Na vodnej ploche, kde je zasa nedostatok prírodnej potravy, zakrmujem väčšiu plochu cca 5 x 10 m. Tu vychádzam z teórie vedcov, že kapor vyzbiera celé množstvo ponúkanej potravy, vďaka čomu sa dlhšie zdržuje na lovnom mieste, ako by mal plávať a hľadať slabo zastúpenú prirodzenú potravu.
Ďalšou zaujímavosťou vedeckých výskumov a zistení boli fakty, že niektoré jedince sa naučili požierať a selektovať potravu, ktorá pre iné jedince bola buď príliš veľká alebo nedostupná (väčšie ulitníky a raky). Vďaka tejto svojej schopnosti a selekcii dosahovali výrazne väčší hmotnostný prírastok ako ryby, ktoré sa toto nenaučili.
Posledná myšlienka na tému optimalizácie prijatej a vydanej energie - väčšina z nás (ako aj ja) s obľubou používa veľmi tvrdé tzv. ako skala vysušené návnady a nástrahy. Ale v tomto prípade kapor rozdrvením našej návnady vydáva viac energie ako pri mäkkých návnadách. A zase máme o čom rozmýšľať! Aby sme pochopili proces, ktorý prebieha v čase prijatia našich návnadových a nástrahových boilies, musíme vedieť, že kapor selektuje prijatú potravu podľa chuti, tvaru a veľkosti. Na selekciu chutí slúžia chuťové poháriky, z ktorých sa nachádza 820 ks na mm2. To znamená, že kapor nasaje a vyfúkne nájdenú potravu spolu so sedimentami z dna a možno aj s našou koncovou montážou bez toho, aby rybár niečo na svojej supermodernej výbave zaznamenal! Ide o tému, ktorá určite nedáva spať mnohým z vás. Rôzne, niekedy už absurdné úpravy koncových montáží svedčia práve o snahe vytvoriť anti-eject - montáž, ktorej sa kapor nevie zbaviť. Názor väčšiny je, že zasekneme asi len 60 až 80% rýb, ktoré mali čo do činenia s našou koncovou montážou. Už spomínaný Terry Hearn z vlastných skúseností a pozorovaní dáva toto číslo ešte nižšie. On totiž tvrdí, že ide len o 50%!
Ján Zselenák
Tovar nájdete: Boiliesové a krmítkové zmesi
